Tento rok bude mať 53 rokov. Väčšina ľudí v jeho veku vo svojom živote spomaľuje, priberá… Martin ale zaberá neustále na plné obrátky a užíva si to. Bojuje o svoj sen, raz v živote ochutnať pocit byť v niečom najlepší na svete.
V prvom rade, gratulujem k tohtoročnému 2. miestu na ME. Priblíž nám trochu, ako prebiehali preteky?
Všetko bolo super zorganizované. Rumunsko často podceňujeme, neprávom. Organizácia klapala na jednotku. Bol to obrovský, neopísateľný zážitok.
Čo sa týka samotnej súťaže, z vody som po 1 km plávania vychádzal druhý, nešiel som úplne na krv, držal som si najlepšieho na dosah, stále som mal na mysli, že nás čaká ešte 5 km beh a v zahraničí mnohí behajú o poznanie rýchlejšie ako u nás na Slovensku. Tretím najrýchlejším časom v behu (18:47) som si s prehľadom ustrážil druhú pozíciu a v prvej polovici behu som začal potichu pomýšľať aj na boj o najvyššiu priečku, ktorú ale napokon zaslúžene získal Olaf Gesserick z Nemecka (druhý z tohtoročných MS zo španielskej Pontevedry). Výsledok a odstup od víťaza (36 sekúnd) ma utvrdil v tom, že túžba po najvyššej priečke nie je z ríše snov.
Na takýchto vrcholových podujatiach sa vždy cítite ako špičkový športovec, bez ohľadu na to, ako nakoniec dopadnete. Na takýchto pretekoch sa zúčastňuje aj veľa pretekárov, ktorý si tam prišli po zážitok z krásneho podujatia a nemajú najvyššie ambície, preto tento typ podujatia odporúčam aj pre tých, ktorí nemajú vrcholové ambície.
Športuješ viac či menej celý život. Stať sa majstrom sveta ale chce oveľa viac, než len chcieť. Odkedy si začal na svojom sne pracovať naplno? (v mladosti bol Martin niekoľkonásobným majsterom Slovenska v plávaní)
Máš pravdu, celý život športujem, behám a plávam. Pred tromi rokmi ma firma, v ktorej pracujem, nominovala na svetové firemné hry na Malorku v plávaní. Dovtedy som hlavne behával, keďže po ukončení kariéry v plávaní som ním bol presýtený. Po úspešných hrách som si uvedomil, že som veľmi dobrý v oboch disciplínach. A tie sú spojené v športe zvanom akvatlon. Tak som na internete začal hľadať kedy a kde budú najbližšie ME alebo MS. Náhoda chcela, že sa najbližší európsky šampionát konal v Bratislave (v roku 2017 – v premiére som skončil na 8. mieste)… A bolo rozhodnuté.
Od prvej účasti na ME sa každými pretekmi zlepšuješ. Po minuloročnom 4. mieste si tento rok stál na stupni víťazov. Aj na MS si už dva krát po sebe skončil v TOP 10. Stojí to veľa úsilia, ako vyzerá Tvoj tréningový týždeň?
Behám a plávam takmer každý deň, zvyčajne 6x v týždni. Znížil som objemy, ale zvýšil počet tréningov. Zistil som, že mi viac vyhovuje, keď robím denne oba športy. V minulosti som denne trénoval jeden šport vo vyšších objemoch, ale to ma už prestalo posúvať ďalej vo výkonnosti a prinášalo to veľa zranení, achilovky, ramená. Nový spôsob tréningu mi prináša absolvovanie rovnakých objemov, pri minimalizovaní počtu zranení. Navyše máte neustále cit pre obe disciplíny.
Ak sa dá vonku plávať, na každom tréningu najprv behám a potom plávam. Napriek tomu, že akvatlon je postavený opačne je to šetrnejšie na môj pohybový aparát. Tento rok som sa vďaka tomuto modelu zrýchlil v behu o 15s/km, pričom to nebolo na úkor plaveckej výkonnosti…
Nespomenul si čas venovaný regenerácii a si zamestnaný. Ako sa to dá skĺbiť?
V prvom rade, mám veľmi tolerantnú partnerku, ktorá ma bezhranične podporuje, a občas so mnou absolvuje aj niektoré tréningy. Kým ja napr. behám, ona popri mne korčuľuje. Čo sa týka regenerácie je veľmi dôležitá, a mám v nej najväčšie rezervy. Najviac mi zaberá kryokomora.
Mojou veľkou výhodou je, že oproti ľuďom, čo robia denne ťažkú manuálnu prácu, ja mám sedavé zamestnanie. Ak by to tak nebolo, neviem si predstaviť, ako by som mohol športovať na takejto úrovni.
Ak ste sa rozhodli bojovať o tie najvyššie méty, musíte to robiť akoby „vrcholovo“, t. j. ako profesionál. Musí to byť pre vás životná priorita, musíte byť zdravý, nájsť si na to čas. Nemôžete si napr. myslieť, že si večer dáte klobásu s chlebom a máte o výživu postarané. Musíte si byť vedomý, že budete musieť niečo obetovať, väčšinou svoje pohodlie, ale stojí to za to!
Si druhý z ME, aká ťa čaká ďalšia výzva?
Tento rok som na jar obsadil 7. miesto na MS, zlepšenie o dve miesta v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Jedného dňa chcem mať pocit, že v danej chvíli som v niečom najlepší na svete. Takže dlhodobo je pre mňa najväčšia výzva titul majstra sveta v akvatlone a ďalší pokus ma čaká o rok v holandskom Almere (10.9.2020).
Druhé miesto v Európe pre mňa veľa znamená, lebo som si potvrdil, že môj sen je reálny. Víťaza totiž naháňam už od začiatku tejto „novodobej kariéry“ a každým pretekom sa mu približujem. Rozdiel v tomto poslednom už napovedá, že možno čoskoro príde aj moja chvíľa 🙂
Tento rok budeš mať 53 rokov, a stále víťazíš. Môže každý dosiahnuť vo svojej vekovej kategórii špičku, Top 10-20 v Európe, vo svete?
Ak si bol v mladosti aktívny, a na štátnej úrovni kvalitný športovec a si zdravý, máš šancu dostať sa vysoko. Dokonca aj takí, ktorí možno nemajú až takú športovú históriu za sebou, viď náš kolega z klubu, Rudko Krížik. Dnes zbiera medaily z MSR, a na posledných ME sa dostal do TOP 10, keď skončil na 8. mieste.
Samozrejme, výhodu majú ľudia s kvalitnou športovou históriou a tréningovými skúsenosťami, alebo treba vyhľadať odborníka, trénera, ktorý Ťa povedie celou prípravou. Treba si nechať poradiť, inak sa ďaleko nedostaneš. Odporúčam všetkým, ktorí nad niečím takým uvažujú, aby sa toho nebáli. Príďte napr. ku nám do klubu, poradíme vám ako na to, čo možno očakávať, na čo sa treba pripraviť. Máme špičkových akvatlonistov, triatlonistku aj duatlonistov zo svetovej Top 10, a skúsených trénerov, ktorí vám radi pomôžu.
Predpokladajme, že mám 40-45 rokov. Má podľa Teba zmysel začať snívať o takých vysokých métach?
Existencia vekových kategórií vnáša do športu nekonečnosť. Je úplne jedno, koľko máte rokov, vždy budete pretekať s rovesníkmi, ktorí sa stretávajú s podobnými problémami starnutia, pracovného a súkromného života, zdravotnými a inými obmedzeniami. A je jedno kedy začnete opäť športovať, vždy je k dispozícii vaša veková kategória. Podstatná je systematická príprava a všetko o čom sme sa už bavili, vrátane odborného vedenia.
A čo triatlon, neláka ťa? Je to podľa Teba „extrémny šport“ pre bežného rekreačného športovca?
Veľa ľudí sa ma pýta, prečo nerobím triatlon. Neláka ma to. Som ambiciózny, v akvatlone som špička, a triatlon vyžaduje more času, a ten keďže chodím do zamestnania je nemám. Je lepšie byť v jednej disciplíne špička ako vo viacerých priemer. Aj keď je to môj uhol pohľadu. Pre niektorých je zas triatlon top a rozumiem im. Okrem toho sa už bojím zranení z biku, čo ma môže vyradiť na nejaký čas a to by som nerád.
Ináč si myslím, že triatlon je pre rekreačného športovca výborná disciplína, ak sa berie v rozumnej miere, vôbec nie extrémna. Tie tri športy v kombinácii sú zdraviu veľmi prospešné, nedochádza k jednostrannému zaťaženiu, naopak, telo je trénované ako celok. Vychádzam z mojej situácie. Odkedy sa venujem akvatlonu, vyhýbajú sa mi zranenia, cítim sa lepšie a aj psychicky je to výhoda. Ak práve nemáte chuť na plávanie, tak beháte. Pri triatlone si ešte môžete vybrať bike a stále trénujete na svoju disciplínu. Jedna akoby dopĺňala druhú.
Martin, ďakujem za rozhovor a držíme palce na ceste za titulom!
