Ako to vidím ja…

Prípravy na ITU Grand final som poňala veľmi zodpovedne. Pripravovala som sa cielene od októbra 2017 iba na tieto preteky. Začalo to objemami, bežeckými pretekmi, jarnými bajkovačkami a permanentným plávaním. Kto ma pozná vie, že je to moja slabina, na ktorej som musela zapracovať najviac.

Odlet zo Slovenska 4. 9. 2018 spoločnosťou Emirates spolu s Rišom a Mišom Vargovcami z Viedne. Cesta veľmi príjemná, rýchlo ubehla, ani sme sa nenazdali a už sme boli v Brisbane na medzinárodnom letisku. Shuttle busom sme sa premiestnili do ubytovania “Pelican appartements”. O dva dni neskôr prišla za nami Romi, ktorá bola nachladnutá. Do pretekov mi zostáva pár dní. Treba sa ešte rozplávať, rozbehať a prevetrať bicykel. Na ubytku máme pokojnú atmosféru, všetci sú v pred-súťažnom móde.

Jediné čo by som tomuto veľkolepému podujatiu vytkla je 90 minútové čakanie na slnku na registráciu. Po vybratí čísla si odkladám bicykel do depa. V depe kontrolujú trisuit (dres-kombinéza), či nemá niekto schovaný motorček v bicykli, helmu, brzdy. Večer si chystám veci, oblečenie, prechádzam si trať. Chcela som ísť skoro spať, ale každý z vás to pozná…nedá sa…ľahli sme si o 23:00 a ešte minimálne 40 min sme klebetili o „nesmrteľnosti chrústa”.

Deň “D” 13.9.2018, deň na ktorý som čakala celý rok. Pripravím si veci v depe, idem sa rozbehať a rozplávať. Skvelá správa – neoprény povolené. Štart 11:20 Austrálskeho času…vôbec som necítila nervozitu…neskutočne som sa tešila, že si idem zapretekať s AG W35-40 z celého sveta. Musím podotknúť, že na participáciu musia prejsť kvalifikačnými kolami pretekov.

3-2-1-ŠTART…plávame…idem si svoje…na moje počudovanie žiadne bitky, pokojný priebeh plávania. Vyplávala som na 46. pozícii z 59 pretekárok. Už v depe ci “čekujem” súperky, ktoré vyliezajú z vody so mnou. Vyhliadla som si americkú pretekárku Anna Muench, ktorej som sa držala v depe až do trate.

Prvých 5 kilometrov sme veľký balík približne 8 žien. Nikto nechcel ťahať, šli sme kontinuálne 31km/h, čo sa mne samozrejme nepáčilo. Začala som tlačiť na pílu a jediný, kto bol schopný sa ma držať bola Anna. Zvýšili sme tempo na 37km/h. Doháňali sme ďalší balík. Bohužiaľ sme ťahali s babami iba pár minút a odtrhli sme sa. Skoro celý bicykel sme si odtiahli samé. Po bicykli som sa prepracovala na 37. miesto. Ide moja najsilnejšia disciplína BEH. V behu som predbehla 12 žien mojej vekovej kategórie a vybojovala som krásne 25. miesto. V behu som bola 2. najrýchlejšia pretekárka.

Cieľová rovinka….ešte na záver šprintík….V cieli sa cítim ako olympijská víťazka. Neopísateľný pocit…eufória, ktorú som ešte nikdy nezažila.

Neskutočná vďaka patrí všetkým mojím kamarátom, rodine, trénerom, slovenskej triatlonovej únii a všetkým, ktorí ma podporovali a verili v to čo robím. Na trati som dala zo seba všetko čo som mohla…s výkonom som spokojná a teším sa na ďalšie životné výzvy.

“Netreba sa báť, treba vyskúšať.”
Jana Škanderová alias Jey-Jey

Janka je šéfka nášho klubu Run For Fun – Triathlon

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *