S problémom bežeckého kolena sa stretávame prevažne u rekreačných bežcov, ktorí majú inú techniku behu ako profesionálni bežci a viac preťažujú kolenné štruktúry.
V minulosti bolo bežecké koleno vnímané ako zápalový proces v oblasti kolenného kĺbu. No podľa mnohých nových výskumov sa jedná o entezopatiu resp. tendinózu, čo je zmena štruktúry svalového alebo väzivového vlákna. Najväčší vplyv na tento úpon kolena z vonkajšej strany má pohyb v rozmedzí od 0° po 30° – ohnutie, teda flexia. Vtedy dochádza k najväčšiemu oderu tohto svalu.
Symptómy
Prejavy bežeckého kolena nie sú úplne identické u každého bežca, záležia od primárneho problému. To znamená odkiaľ primárna bolesť pochádza a až následne sa prejavuje v kolene – naťahovaním štruktúr kolenného kĺbu dochádza k bolesti na tomto mieste.
Rovnakým prejavom však u všetkých bežcov s diagnostikovaným bežeckým kolenom je bolesť z vonkajšej strany kolena po určitom úseku odbehnutej trasy.
Príčiny bežeckého kolena
Primárnou príčinou problematiky bežeckého kolena je nadmerné trenie, teda nadmerná záťaž na svalový úpon, ktorý sa nachádza z bočnej strany kolena. Nie je však až tak jednoduché určiť príčinu vzniku tohto preťaženia. Je to syndróm, ktorý bežec nadobudne resp. si ho privodí a to viacerými spôsobmi.
Najčastejšou príčinou býva nesprávna technika behania, pohybová asymetria, ktorá je z dlhodobého hľadiska silno kontraproduktívna pre pohybový aparát.
Veľký vplyv na bežecké koleno má aj voľnosť väziva a svalový tonus, ktorý je daný buď vrodenou predispozíciou alebo vypestovaný pohybovým stereotypom.
Zároveň endezopatia alebo tendinóza, ktorá je popisovaná pri syndróme bežeckého kolena, je zapríčinená aj zvýšeným preťažením šľachy alebo svalu (tzv. tensor fasciae latae), ktorý je z bočnej strany kolenného kĺbu a tvorí nám aj fixátor a stabilizátor bedrového kĺbu. Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí majú problém s oslabeným stabilizátorom bedrového kĺbu majú automaticky väčší predpoklad na to, že si pri behu privodia syndróm bežeckého kolena.
Príčinou bežeckého kolena môže byť aj nesprávne postavenie členkov, tzv. pronačné postavenie nohy, čiže ľudia ktorým členok prepadáva dovnútra, taktiež ľudia s plochými chodidlami. V tomto prípade sa kosti predkolenia dostávajú do nesprávnej rotácie voči stehennej kosti, pričom dochádza k strižnej sile a rozdielnemu naťahovaniu bočných svalov a úponov, ktoré majú vplyv na syndróm bežeckého kolena.
Býva prítomné aj preťažovanie jabĺčka, na ktoré sa napája množstvo šliach pričom tieto zapríčiňujú vyťahovanie jabĺčka von z púzdra, ktoré je bolestivé a spôsobuje zápal. Vznikajú združené symptomatológie, ktoré sa musia liečiť komplexne a musí sa zistiť, ktorá z týchto vecí môže daný problém spôsobovať.
Liečba a regenerácia
Častokrát sa stretávame s domácou liečbou, konkrétne s využitím ľadových zábalov, chladivých gélov s obsahom analgetika. Takáto domáca liečba má takmer nulový efekt, pretože pri opätovnej záťaži sa nevyriešený problém vráti s bolesťou.
Syndróm bežeckého kolena je len určitý spôsob, akým dolná končatina vyjadruje nejaký problém, no dôvod problému môže byť rôzny, preto je potrebné pozerať sa na bežecké koleno komplexne.
Koleno je kĺb, ktorý prepája panvu, stehennú kosť a kosti predkolenia a je pravdepodobné, že množstvo šľachových úponov je preťažovaných cez viacpákové zaťaženie kĺbov. To znamená, že skutočná príčina bežeckého kolena nemusí byť vždy v kolene, ale môže pochádzať z nesprávneho postavenia členkov alebo panvy. Na každú príčinu bežeckého kolena je teda iný typ liečby.
Základom je však pokojový režim, pokiaľ sa jedná o akútnu bolesť.
Prevencia
Základnou a najdôležitejšou prevenciou je konzultácia bežeckého štýlu s bežeckým trénerom. To ako behať, koľko behať, kde a v čom behať.
Možnosťou je aj takzvaný rolling, teda používanie rollerov – valčekov na uvoľňovanie pnutia svalstva v stehennej oblasti, ktorá uvoľní aj samotné pnutie v kolennej oblasti. Treba mať však na pamäti, že treba valcovať v správnom čase, v správnom rytme a smere.
Tento spôsob je však vhodný iba ak je primárny problém priamo v kolene a nejedná sa o zreťazenie s členkami alebo panvou, v tom prípade by sa jednalo o odstraňovanie symptómu a nie dôvodu bolesti.
Veľmi prínosná je analýza pohybu, kde vieme určiť o aký pôvod problému sa jedná a následne túto príčinu odstrániť, aby beh nebol bolesťou, ale radosťou.
Autor: Tomáš Malárik, www.fyzioklinik.sk