Kolega behá, teda je „fit“ a preto sa aj menej potí. Takto rozmýšľa veľa nebežcov, ale aj niektorí bežci. Úvaha, že dobrý bežec sa menej potí nie je správna.

Správnejšia je, že trénovaný bežec sa pri rovnakej námahe (napr. pri behu alebo chôdzi do schodov) potí menej, ale pri väčšej námahe viac (stráca ale zároveň menej minerálov) ako jeho obézny netrénovaný kolega.

Platí, že trénovaný jedinec môže rýchlejšie bežať aj preto, lebo je schopný sa viac potiť. Tréning totiž okrem toho, že vedie k výkonnejším svalom, srdcu a pľúcam, zvyšuje aj schopnosť potných žliaz viac vylučovať pot a tým lepšie ochladzovať telo. Trénovaný bežec môže vypotiť za teplého počasia aj viac ako dva litre potu za hodinu. Netrénovaný nedokáže za rovnakých podmienok vypotiť ani jeden.

Každá fyzická aktivita vedie k zvyšovaniu telesnej teploty. Ľudské telo má optimálnu teplotu (36 až 37⁰ Celzia). Pri zvýšení teploty ľudské telo nepracuje optimálne. Preto sa snaží ochladzovať odparovaním potu z povrchu pokožky. Potom väčšie množstvo potu veľmi výrazne zvýši ochladzovanie tela a tým aj obmedzí „blokovanie“ vydávania väčšieho množstva energie (za jednotku času) pre zaťažené svaly. To v konečnom dôsledku umožní aj rýchlejšie bežať.