Základ babinca zostal viac-menej nezmenený, vymenili sa 3 baby. Maminu (Janku) nahradila dcéra (Janka) a babka sa podujala na stráženie vnúčika a Janku so Zdenkou nahradili Zuzka s Betkou. Oproti predchádzajúcemu ročníku som si dovolila ja, jako kapitánka tímu, pozmeniť niektorým dievčatám úseky, niektoré sice tročku frflali, lebo už trať poznali z vlaňajška, ale rýchlo pochopili, že je to na dobro veci a môj návrh jednohlasne odsúhlasili. Určite sa to vyplatilo, lebo čas 30:42 z roku 2013 sme si vylepšili na 29:45. Bol to aj náš taký kolektívny cieľ (30hod.), ktorý nás vyniesol až na stupeň víťazov.

1. Alexandra

Tento rok sa mi ušlo označenie bežec číslo 1. Tešila som sa, že uvidím nové úseky trate a pozriem si Demänovskú dolinu s dvomi jaskyňami pri trati, avšak nemala som veľa času na ich prezretie. Trinásty úsek som vybiehala okolo deviatej večer a čakanie na odovzdávke malo svoje čaro. Nielenže bola už tma, ale ako som čakala na Maťku, tak sa spustil aj dážď a jeden chalan z iného tímu si ma v kapucni pomýlil s jeho kolegom Ferom, že pozdravujem!. Vybiehala som teda do tmy s mokrými teniskami a menšími obavami, že ak netrafím cestu, tak sa ocitnem priamo v rómskej osade. Našťastie cesta bola skvele značená a určite mi pomohli aj naši, ktorí ma prišli na troch úsekoch trate povzbudiť. Následne som šla sprevádzať Janku na bicykli a až potom som sa šla vyzliecť z mokrých šiat a topánok a oddýchnuť si na tretí úsek, ktorý je pre mňa vždy najhorší.

Druhý ročník tohto štafetového behu bol opäť raz výborná športová akcia s množstvom skvelých ľudí a chcela by som sa špeciálne poďakovať organizátorovi, celému nášmu tímu, ako aj všetkým autám a ostatným tímom, ktoré ma obiehali a povzbudzovali. Ďakujem, naozaj to pomáha.

2. Jana F.

Bežala som iné úseky (2,14,26) ako minulý rok a tak som mala možnosť spoznať svojim bežeckým tempom inú časť nášho krásneho Slovenska. Bola som aj milo prekvapená, že už na 2.úseku z Pavčinej Lehoty sa mi podarilo predbehnúť zopár bežcov z iných tímov štartujúcich pred nami a v noci (aby som nebodaj nezablúdila, sa mi tiež podarilo dobehnúť a dokonca aj predbehnúť zopár svetielkujúcich bežcov. Úžasný beh, užasný tím, užasné zážitky…

3. Renata H.

Bežalo sa mi dobre, nebola som taká nervózna ako vlani, nakoľko som mala rovnaké úseky a trať som už poznala. Trochu som sa obávala, aby ma nezradilo koleno, ktoré nemám celkom fit, ale som to zvládla, aj keď na poslednom úseku som si dosť vytrpela. Navzájom sme sa však morálne povzbudzovali a spolu zdieľali nielen tie dobré, ale aj horšie chvíľky, keď sa nám nedarilo, tak ako by sme chceli. Oproti minulému ročníku sme mali lepšie podmienky, vedeli sme čo môžeme očakávať a aj celú logistiku sme mali lepšie prepracovanú. I keď sme vedeli, čo nás čaká, aj tak to bolo zase iné, neopakovateľné a vzrušujúce…

4. Renča P

Mne zostali úseky z minulého roka, tak mi odpadla úloha naštudovať si novú trať. Cesta na Železnô bola po kalamite dosť v dezolátnom stave, ale na vrchol som sa musela dostať po vlastných – aj som sa zadýchala… Našťastie kúsok pod vrcholom sa zjavila naša všade bola FREJA MAŤKA so svojimi parťákmi a hlavne s foťákom, tak som sa snažila zrýchliť krok…(ale ďakujeeem)

Nočný úsek som mala predbežne štartovať o 00:00hod. Keďže baby bežali rýchlejšie, tak mi to „zase nevyšlo“. Mne osobne sa tie nočné úseky behajú najsamlepšie. Potom sprevádzanie Ivetky na biku, na chvíľu sme sa v Komjaticiach pred DM natiahli do spacákov (že či čakáme na výpredaje…).

A začalo svitať a s ním aj tretie kolo… Až na nekonečnú rovinu a maďarský proťáčik – pohodička pohodová…

A potom už sprška v Petržke… A kým dobehla naša posledná MBC, už sme prvá 6tica oslavovali so šampanským – ďakujeme Mirko…

5. Iveta

Na tento pretek som sa veľmi tešila celý rok. Po skúsenostiach z minulého roku som očakávala ten adrenalín, únavu, potrebu zabojovať pre náš tím a kopec zážitkov. Tento rok sme síce vedeli do čoho ideme, ale vedeli sme tiež, že musíme zabojovať, aby sme obhájili naše minuloročné prvenstvo. A vedeli sme tiež, že to nebude jednoduché, veď na štart sa okrem nás postavili ďalšie tri ženské štafety.

Namiesto 1.úseku som dostala úsek 5. Zmena úseku mi nevadila, len som sa obávala, že bude viac teplo, keď pobežím neskôr. Ale počasie bolo ku mne zhovievavé a tento rok neboli až také horúčavy. Prvý úsek sa kľukatil dolu kopcom cez malebné liptovské dedinky. Obkolesená horami , ešte plná energie som sa rozbehla. Potom som sa “zavesila” na jedného bežca a spoločne sme bežali až do cieľa. Aj vďaka nemu bol môj čas výborný. Neviem, či ešte niekedy s takou ľahkosťou zabehnem desiatku s tempom 4:40. V cieli sme sa objali a predstavili. Počas behu na to čas nebol…

Druhý úsek som bežala už v úplnej tme. Naštastie ma sprevádzala trénerka Renatka na bicykli. Celú cestu ma povzbudzovala, čo mi pomohlo hlavne pri behu do kopca. Iba naše dve čelovky blikali do tmy a len podľa záťaže som cítila, že teraz bežím do kopca alebo z kopca, taká bola tma. Mesiac sa tento rok rozhodol schovať a nesvietiť. Noc bola krátka. Poučená z minulého roka, som sa aspoň na chvíľu vystrela v spacáku pred Tesco-m v Komjaticiach. Nikdy by ma nenapadlo, že budem niekedy spať na betóne pred vchodom do obchodu. A aký to bol úžasný relax.

Tretí úsek je vždy najťažší. Nie kvôli jeho obtiažnosti, ale preto, že je posledný. Únava rastie, ale tiež potreba zabojovať. Keď som vybiehala, bolo slnko už priamo nado mnou a pálilo. Keď som bežala cez dedinu, som sa snažila využiť tieň domov. Vedela som, že keď vybehnem do poľa, tam už žiadny tieň nebude. Sama uprostred poľa, preskakujúc veľké mláky, som sa blížila do vytúženého cieľa. Len vydržať a dať do toho ešte všetko, čo ešte ostalo.

Spoločný beh do cieľa s našou „finisherkou“ Maťkou a potom tá obrovská radosť z víťazstva. Baby, som rada, že som opäť mohla zažiť s vami toto krásne dobrodružstvo.

Veľká vďaka patrí našej Renče trénerke za poctivú prípravu, nášmu skvelému organizačnému tímu : Ľubo, Ľubo a Alenka. Tiež môjmu Mirovi, ktorý nás podporoval a sledoval z domu a v cieli vykúpal v šampanskom.

6. Zuzi J.

Po pravde povedať, nevedela som vcelku aký pretek ma čaká, ale už od samého prihlásenia som sa na to tešila. Vzhľadom k tomu, že som nemohla trénovať s babami, ale tréningy som si niekedy vymýšľala sama, tak vo mne postupne začala rásť obava, či nebudem pre tím iba fiasko. Napokon nadišiel čas daného preteku a ja som s malou dušičkou čakala, ako sa budú správať moje nôžky. Už od rána som sa nevedela dočkať, kedy si zabežím, neznášam totiž čakanie 🙂 Napokon prišiel prvý úsek, ktorý mal necelých 10 km s miernym prevýšením a ja som si tak v duchu pomyslela, že to bude pohodka, veď tam je mierne prevýšenie a v tých 10 km sa to stratí. Haha! Bola som príliš optimistická. Ten ťahavý kopec ma celkom odrovnal, ale ja som sa snažila i tak bojovať. Napokon som predsa len dobehla do cieľa s časom lepsím, ako mi vymeral organizátor. Od prvého behu som si snažila nožičky stále preťahovať, aby neskameneli. Veľmi sa to vyplatilo, pretože ďalšie kilometre v druhom a treťom úseku som bežala pod 5 minút, čo ma dosť prekvapilo. Po dobehnutí tretieho úseku mi prišlo ľúto, že to bol môj finálny úsek. Potom nasledoval čas na malý oddych, extra silnú kávu a čakanie na Maťku v cieli. Zazretie jej ružovej šiltovky na hrádzi v nás vzbudilo silnú dávku eufórie, pretože sme vedeli, že náš finálny čas v cieli bude famózny.

A čo sa dialo v cieli? Od ružičiek, po striekanie šampanským… jednoducho zážitky, na ktoré sa nezabúda.

Baby, ďakujem že ste ma vzali so sebou, že ste mi verili a že ste ma povzbudovzali! Je to super, pretože okrem behu som vás mohla spoznať aj osobne v aute a o to viac si vás vážim ako osobnosti. Snáď teda o rok opäť 🙂

7. Janka Q

Tento rok som mala tú česť bežať s týmito skvelými dievčatami – ako náhrada za maminu – aj ja . Vzhľadom na to, že mám doma ročného synčeka, príprava na štafetu trvala asi mesiac, no a tesne pred pretekmi ma ešte skolila aj črevná viróza. Každopádne som bola odhodlaná svoje úseky odbehnúť a nesklamať 🙂 Prvý beh – skôr výbeh a zbeh cez Šturec sa mi bežal super, mala som ešte dostatok energie, dokonca som predbehla aj 5-tich chlapov 🙂 No však už po dobehnutí som mala dosť a nevedela som si predstaviť, že sa ešte vôbec mám v ten deň hýbať. Nočný úsek bol pre mňa naozaj najnáročnejší, nevládala som už od začiatku. No ako hovorila Maťka, ktorá ma sprevádzala na bicykli, dala som strojové tempo a snažila som sa vydržať. Posledných 10,5 km som bežala na pravé poludnie a slniečku, krížom cez polia, nikde nikto… Ale už som bola zrejme taká unavená, že som to už ani až tak nevnímala :-). Pocit v cieli za to ale určite stál a som rada, že som dievčatám pomohla k takému výsledku.

8. Jana Mozi

Tak ako minulý rok, tak aj tento rok to bola nezabudnuteľná bežecká akcia s množstvom nových zážitkov a to aj napriek tomu, že sme už takmer všetky vedeli, čo nás čaká a neminie :-). Človek pri behu nikdy nevie, čo mu príde do cesty a na takejto akcii to platí doslova. Mne sa moje úseky oproti minulému roku nezmenili, čiže som to mala o to jednoduchšie, že som nemusela študovať nové trasy. O motiváciu som mala postarané. Baby mi dva dni pred štartom povedali, že organizátori mi celkom pekne skrátili čas na prvý úsek :-). Bola som prekvapená, keď mi povedali ten čas, ale zároveň ma to aj celkom vyhecovalo a išla som do svojho prvého úseku s tým, že sa pokúsim aspoň čo najbližšie priblížiť k času vytýčeného od organizatorov. Nakoniec sa to podarilo a to aj vďaka babám, ktoré ma neustále povzbudzovali, či už svojimi výkonmi alebo morálnou podporou. Na mojich prvých odovzdávkach nás boli povzbudiť aj naši, čo mi dodalo ešte viac energie. Nočný úsek, ktorý som bežala nadránom bol perfektný, však nie vždy sa vám podarí bežať okolo tretej nadránom :-). Do posledného úseku som dala všetky sily, ktoré som ešte mala.

Chcem poďakovať babám za neskutočne a zábavné dva dni, užila som si to a už teraz sa tešííím na ďalsí ročník!

A samozrejme, že bez podpory manželov Hrčkovcov a Matinho švagra Luba, ktorí sa o nás príkladne starali, by obhajoba prvenstva z minulého roku nebola možná. Ďakujemeeeeee.

Takže sa pripájam k Mati o rok opät v Jasnej.

9. Betka

Napriek tomu, že som tento beh absolvovala prvýkrát, s obavami ako to zvládnem, bol to nezabudnuteľný zážitok. Nakoplo ma to k ďalším behom a výkonom. Celá atmosféra, organizácia, ako aj samotná trasa bola perfektná. Spoznala som nové kúty Slovenska a naozaj to celé stálo za to. Na moje veľké prekvapenie musím povedať, že najlepšie sa mi bežala nočná etapa. Môj cyklistický sprievodca – Janka, ma povzbudzovala a aj keď bol už pokročilý ranný čas, necítila som únavu, ba priam naopak – čerstvý vzduch, nočné vzrušenie a jasný mesiac ma poháňali vpred. Dúfam, že sa mi podarí zúčastniť sa aj najbližšieho ročníka, lebo si myslím, že tento beh je naozaj jedinečným zážitkom. Veľké ďakujem všetkým, že som mohla byť toho súčasťou:)

10. Mirka

Tak ako minulý rok, aj teraz som bola bežec číslo 10. Moje úseky ostali viac-menej nezmenené, až na to, že mi organizátori k prvému úseku cez Banskú Bystricu pridali skoro 3 km. Nevadí. Bežalo sa super. Ľudia na hlavnom námestí vysedávali v reštauráciách a krčmách a usilovne povzbudzovali. Obiehajúce autá tiež povzbudzovali a dokonca aj policajti, ktorí riadili dopravu na kruhových objazdoch a prechodoch fandili. Dodalo to veľa energie. Druhý úsek sa šiel v noci. Bola jasná obloha a dokonca som videla padať hviezdu. Hádajte čo som si želala!? Myslím, že na tomto úseku som si spravila osobný rekord na 10 km (ale mám podozrenie že to išlo trochu dolu kopcom). Tretí úsek bol najhorší, asi ako u každého. V noci sme toho moc nenaspali, žalúdok neposlúchal… Našťastie baby ma podporovali, bez nich by som to asi len ťažko zvládla. Keď som vyšla zo Šamorína na hrádzu, skoro ma porazilo, keď som zistila, že fúka silný protivietor! Stále to ale bolo lepšie, ako horúčavy minulý rok… Takže som sa hecla, dokonca som predbehla jedného chlapíka predo mnou, ale ten sa potom za mňa zavesil a pred cieľom ma predbehol. Nevadí. O rok budem múdrejšia!

Štafetový beh Od Tatier k Dunaju je podľa mňa najlepšia bežecká akcia na Slovensku. Som šťastná, že som mohla bežať aj druhý ročník a je mi cťou, že som mohla byť súčasťou tohto skvelého ženského tímu, ktorý vyhral nielen vďaka riadnej príprave, ale predovšetkým vďaka tomu, že sme partia a každá sme do toho dali kus srdca. A tak to má byť. Ďakujem vám baby!!!

11. Natália

Už po absolvovaní minulého ročníka som vedela, že aj tento rok chcem byť pri tom. Veľmi som chcela znovu bežať svoje 11te úseky, keďže som sa naposledy na hrádzi vytrápila a preto som ich chcela bežať znovu a dokázať si, že to viem aj lepšie. Tak, ako ostatné baby z tímu, trénovala som celý rok na tento beh, pretože je to úžasný zážitok, ktorý sa ťažko spisuje. Behať s týmto tímom a Run for Fun ma baví, pretože tu je a vládne naozaj FUN. To je základná esencia úspešnosti tohto tímu.

12. Martina B-C

Na prvom úseku som už bežala potme, čo spôsobil neskorší štart. Trať troška zmenená oproti minulému roku, ale prekvapila ma náhla odbočka do poľa, na ceste boli jamy plné vody a tak nás odklonili do mokrého, blatistého poľa. To už bolo ale jedno, že mám tenisky absolútne mokré, keďže sa nám spustil lejak. Dolu kopcom sa šmýkalo, ale potiahol ma chlapík z ultra tímu- a posvietil mi pod nohy – ďakujem neznámemu bežcovi! Všetky úseky som odbehla v podstatne rýchlejšom tempe ako minulý rok. Na záverečnej trati som nemyslela na nič iné, len na prebehnutie cieľom, nepotknúť sa, dobehnúť, nesklamať tím – a hlavne na Mirkinu vetu – Je to v hlave! Už keď som počula krik báb, vedela som, že to máme takmer za sebou. Suprácke 2 dni a noci! A k výbornej atmosfére v aute prispela aj perfektná logistika. Náš šofér sa už teraz pýta, či ideme aj budúci rok, bol to zážitok nielen pre nás, bežcov, ale aj pre šoféra! Ďakujeme Lubovi, že to s nami vydržal! A keď sa ma niekto opýta, či idem do toho aj budúci rok – no hádajte?! Jasné v Jasnej (o rok)!

Záverom

Baby ďakujem…boli sme super družstvo, super partia…a hlavne dík, že ste bojovali až na Magio…Jasné, že bez našich Ľubkov-šoférov a super navigátorky Alenky, by bola naša snaha zbytočná…

Díííík aj našej FREJA MAŤKE , ktorá aj keď bežala s iným tímom, bola proste všade, povzbudzovala….fotila…

…a ďakujeme všetkým, ktorí nás prišli do cieľa povzbudiť a užiť si s nami víťazstvo…ďakujeme za pivko, za krásne ružičky, za objatia v cieli – proste všetkým…aj malému Jakubkovi…

……prajem všetkým bežiacim veľa pohodových km…

Vaša kapitánka


Štafeta v zložení:

Alexandra Kotillová, Jana Ferenczyová, Renata Holičková, Renata Poľanská, Iveta Behúňová, Zuzana Jaseňáková, Janka Quittnerová ml., Jana Mozolániová, Alžbeta Šrenkelová, Miroslava Filová, Natália Hauser, Martina Bird-Capková

Podporný tím v zložení:

Luboš a Alenka Hrčkovci, Lubomír Viglaský

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *