V máji bolo jasné, že vypadáva členka tímu Katka, problém s kolenom. Začali sme hľadať náhradníčku a pomerne rýchlo sme našli Maťu, ktorá nás síce nepoznala, ale rýchlo sme sa skamarátili.
A tak sme sa spoločne stretávali na tréningoch v pondelok na Lafranconi a vo štvrtky na Železnej studničke, alebo v Horskom parku. Trénerka nám strážila rozcvičky, rovinky, klusy, strečingy. Veľa sme behali do kopca, lebo sme vedeli, čo nás čaká.
Každá sme si študovali svoje úseky a niektoré sme si boli svoj úsek aj zabehnúť ako malá Jana, alebo Renata H. Vytlačené trate svojich úsekov mala každá pred pretekmi pri sebe.
Asi mesiac pred štartom nám Lucka oznámila zdravotné problémy. Začala sa hľadať náhradníčka. Aj sa našli záujemkyne, ale väčšinou objednané dovolenky im znemožnili účasť. A tak Zdena dostala príležitosť od trénerky, že ak schudne 4kg pobeží. A tak sa Zdena dala do chudnutia. A Lucka sľúbila, že pôjde ako podporný tím aj s notebookom.
Klub RUN for FUN zabezpečil autobus, pitný režim a sprievodné vozidlo so šoférmi. A tak okrem nás 12 bežkýň sa stali členmi tímu dvaja šoféri v autobuse, Luboš s manželkou v aute a Lucka s notebookom.
Janka Z. vybavila skvelé ubytko blízko štartu v Jasnej a večer pred samotným štartom sme dali prvé stretnutie s Lubošom, ktorý mal na starosti logistiku presunu auta a autobusu medzi odovzdávkovými úsekmi. Nebolo jednoduché to zmanažovať, ale jeho rozpis prestupu báb medzi autom a autobusom sme prijali a na slovo poslúchali. 3 baby do auta, jedna beží na štvrtom úseku výmena, nové baby do auta,… atď. Autobus sme mali malý a tak pri vybaľovaní potrebných vecí taška von, a potom späť do busu položiť na hromadu ďalších tašiek. Ešteže nepršalo.
Prvá vybehla na trať Iva v sobotu ráno o 8:30 spoločne s členom za “Pávoví nurminátori”. Ďalší úsek Janka Z. – po úseku: “baby ja som tam bola úpne sama” 3.úsek Ranata H. – “Na mňa tam skákali takí dvaja psy, že som musela zastať, ísť krokom a až ďalej sa rozbehnúť”. 4. úsek Renata P. – stále do kopca, 5. úsek Zdena – stále dolu kopcom, ale horúčava a Liptovská Lužná je nekonečná dedina. 6. úsek Janka F. – “Predbehla som 5 chlapov” 7.úsek Janka Q. – náročné stúpanie a potom klesanie – “Niekto mi povedal, že mám tlieskať proti medveďom, tak som tlieskala v tom lese, lebo nikde nikoho len 4.turisti” 8. úsek Jana M – náročné stúpanie a klesanie + cross – “trať som si zabehla individuálne už skôr, ale je dobre značená.” 9. úsek – Saša – “Jéj dala som to o 12 minút rýchlejšie”. 10.úsek Mirka – orientačne náročný úsek ale dobre značený. 11. úsek Natália – zabehla o pár minút skôr, bežalo sa dobre, 12. úsek Maťa – mierne stúpanie, na ceste ju sprevádzali dvaja náhodilý psíkovia a Maťa si ich nazvala Ťapko a Puňťo.
A idú nočné úseky, nasadzujeme reflexné traky, čelovky, blikačky, reflexné prvky. Svietime ako vianočné stromčeky. Dohodli sme sa, že sa budeme sprevádzať na bicykli tak, že po dobehnutí úseku sa presadá na bicykel a sprevádzame tú čo ide po nás. A tak každá zabehla svoj cca 10km úsek a 10km na bicykli. Výnimku dostala Zdena, kedy sa kapitánka ponúkla, že to za ňu odbicykluje a tiež Maťa, tá si trúfla bežať bez sprievodného bicykla sama cez vinohrady s hudbou v ušiach. Janka Z si pýtala vyššie sedadlo a keď na neho sadla Renata H, tak skoro spadla, lebo nedosadla na sedadlo, tak znížiť. Janka F si nezatiahla popruhy na čelovke a tak si to odbehla s čelovkou na nose a odniesol si to nos dorýpaním. Ešteže máme mejkapy a ranu sme ráno zakryli púdrom. Mali sme tam krátke zídenie z cesty asi 300m a v tme cez les nás strašili zvieratá a psy rozbrechali celé dediny. Ako dobre, že sme nebežali osamote ale s tým bicyklom.
Nad ránom poplach v autobuse volá auto, že máme žalúdočné problémy u členky, ktorá o hodinu beží. Treba nahradiť. A tak všetci vstávame, aj keď nikto vlastne tvrdo nespí, len tak podriemkáva. Kapitánka ustanovuje Janku malú na úsek a Saša má ísť na bicykli. Janka vraví, že to zvládne bez sprievodného biku, rýchlo študuje trať. Našťastie je orientačne ľahká. Zvláda ju bravúrne. Posledné úseky bežíme v horúčave a veľmi zodpovedne. Už vieme, že máme pred konkurenčným ženským tímom náskok. Každá bojuje zo všetkých síl, nezablúdiť, nestvrdnúť, dobehnúť svoj úsek. Tie, čo to máme za sebou, rátame priemerný vek družstva. Je to presne 40 rokov. Ani vekové rozdiely od 27 do 56 rokov nám nebránili tvoriť skvelý tím, ktorý si vo všetkom pomáhal.
V nedeľu o 14:00 je autobus už na Tyršovom námestí v BA, vykladáme všetku batožinu z autobusu. Šoféri sú unavení a radi, že končia náročnú šichtu. My ostatné sme v očakávaní poslednej bežkyne. Má dobehnúť okolo pol štvrtej. Všetky sme sa obliekli do jednotných tričiek RUN for FUN a po príchode Mati spoločne prebiehavame cieľom unavené, ale šťastné! Dobehli sme o 1,5 hod skôr než nám určil organizátor a ako víťazná štafeta v našej kategórii! Luboš nás postriekal šampanským ako sa na víťazky patrí!
Zabojovali sme vynikajúco a dokázali, že vieme držať pohromade a vydať všetko čo je v nás v prospech kolektívu. Každá si zabehla cca 30km v troch úsekoch po 10 km. Celá 12 členná štafeta zabehla 345km trať od Tatier k Dunaju za skvelých 30 hodín a 42 minút. Sme kolektív amatérskych bežkýň a do klubu chodíme po práci, niektoré odskakujúc od detí a sporákov a beháme si pre radosť.
Ďakujeme nášmu klubu RUN for FUN za pomoc pri organizácii, poskytnutie sprievodného vozidla a autobusu, ako aj iontových nápojov a minerálok. Osobitné poďakovanie patrí Lubošovi, ktorý to s nami babami vydržal s chlapským pokojom a jeho manželke, ktorá mu robila skvelého navigátora a bdela 30 hodín spolu s ním. Lucke patrí poďakovanie za pomoc v autobuse a spoluprácu cez počítač.
Teraz máme mnohé svalovicu, ale úžasné spomienky v pamäti a na fotkách. A o rok si to zopakujeme!
Štafeta: Iveta Behúňová, Jana Zelenský, Renata Holičková, Renata Poľanská, Zdena Brezinová, Jana Ferenczyová, Jana Quittnerová, Jana Mozolániová, Alexandra Kotillová, Miroslava Filová, Natália Hauser, Martina Bird-Capková
Podporný tím: Luboš a Alenka Hrčkovci, Lucia Sadloňová
Spracovala: Zdena Brezinová
[fsg_gallery id=”16″]
